Veselé Vianoce! :*

Babenky,prajem Vám krásne Vianoce.Aby ste ich prežili so svojou rodinou v prostredí plnom lásky a šťastia.Tiež prajem všetko najlepšie,tým ktorý majú dnes narodeniny alebo meniny.
Ps: Neverím,že náš Louis má už 22!
Ps2: Neviem,kedy bude ďalšia časť,pretože z tej choroby a predvianočného stresu so mňa úplne opadla všetka fantázia,ale budem sa snažiť :)
Ps3:Čo ste dostali na vianoce???
Ps4:Ešte raz Vám prajem veselé Vianoce:)
Becky*

Som chorá!

Baby,časť dnes nebude,pretože sa cítim ako keby ma prešiel kamion.Mám nejakú virózu,alebo čo.Jediná dobrá vec je, že sa ulejem z celého buduceho týždňa v škole.Takže časť by mala byť v pondelok alebo utorok.Uvidím! :)
Becky*

Du you love me?because I love you 7

Ustráchane som pozerala na Louisa.Zvlášť preto,že som absolutne netušila čo sa deje a preto nevedela posúdiť,či bolo dobré nechať ho šoférovať. Potom,ako ma dotiahol-proti mojej vôli-ku autu sa úplne zložil.Nebol schopný povedať jednu súvislú vetu.Iba sedel na obrubník s neprítomným pohľadom a z očí sa mu valili slzy.Nevedela som čo mám robiť.A vtedy sa to stalo.V jednej chvíli som tam stala a o par sekúnd neskôr  sedela vedľa neho na studenom obrubníku a obimala ho.Bolo to zvlášne,v dobrom slova zmysle.Cítila som sa presne tak,ako keď som kedysi obimala svojich rodičov. Netušila som ako sa cíti on,no ja som si počas toho objatia uvedomila pár vecí.Za prvé to,že ja inú rodinu okrem neho a jeho sestier nemám a ich jedinou rodinou som ja.Po druhé to,že som ich nenávidela bez dôvodné,čo bolo úplne dedinské a trápne.
A za tretie to,že to ľutujem.Veľmi ľutujem moje správanie,pretože teraz keď tu sedím a obimam Louisa,cítim sa ako keby som obimala môjho staršieho brata.Tieto veci som si uvedomila,a ani som si nevšimla, že Louis sa ako tak upokojil.Díval sa na mňa.Zrejme nevedel,čo povedať.
,,Lepšie?Môžeš sa postaviť?
,,Myslím,že hej."povedal
,,Poď."postavila som sa a natiahla k nemu ruku.Chytil sa jej a postavil sa.Pomaly sme kráčali k joho autu.Priznám sa,bola som zvedavá na čom jazdí,pretože ja milujem rýchle autá.A o to viac rýchlu jazdu.
,,Asi by som mala šoférovať ja." poznamenala som
,,Zvládnem to!"zavrčal.Povzdychla som si.Vôbec som z toho nemala dobrý pocit.Čo ak naburame?Teda niežeby som spochybňovala jeho vodičské skúsenosti, ale v tomto stave........
Preto som sa naňho celú cestu ustráchane dívala.Stale som sa sice nedozvedela,čo sa stalo,no pre vlastne dobro som sa radšej nespýtala.Aj,keď vo vnútri ma to poriadne žralo.Nemala som čas vymýšľať ako sa ho to spýtam,preto som využila najbližšiu príležitosť.Stali sme na semafóre ,v takej dlhej rade,že červenú uvidíme,možno aj trikrát.
,,Louis,čo sa stalo?"neodpovedal mi.Iba upriamil pohľad na stojace autá pred nami,ktoré ho ,,začali" strašne zaujímať.
,,No,tak Louis!Mne to môžeš povedať,mám na to právo.Veď si zober ,že si ma sem vlastne dotiahol násilím!"mrmlala som.Cítila som jeho pohľad,ako sa do mňa zabodova.Zmlkla som.Chvíľu som bola ticho a obzerala autá,ktoré okolo nás prechádzali.V tom sme sa znovu rozbehli a ja som začala vnímať iba svetlá.Po desiatich minútach auto začalo spomaľovať.Zaparkovali sme na parkovisku pred jednou z najlepších nemocníc.Nechápem prečo ma to tak prekvapilo,veď majú milióny.Zabuchla som dvere a čakala na Louisa,ten vybehol z auta asi minútu po mne a ponáhľal sa ku vchodu.Neostalo mi nič iné iba ho nasledovať.
,,Louis!!mohol by si ma počkať?mám opätky!skrikla som.Ani sa na mňa neotočil!Je taký drzý!
Keď som ho dobehla stál pri výťahu a bol ešte belší ako pred tým.Vo výťahu som nestála ešte ani jednou nohou a on už stlačal tlačidlo štvrtého poschodia. Nervozita bola cítiteľna.Všimla som si tabuľku pri tlačidlach.Na poschodí,kam sme mierili bola iska.To je zlé.Výťah zastavil a obidvaja sme z neho vyleteli takmer rýchlosťou svetla.Jo kvôli tomu že neznášam tieto pohyblivé búdky smrti a Louis,zrejme preto,prečo sme tu.Kráčali sme po chodbe,skoro bežali.Na jej konci stala skupinka ľudí,ktorá sa na nás otočila hneď po tom ako sa,zrejme Louisova priateľka rozbehla ku nám.Bola pekná
,,Oh,Loui je mi to, tak strašne ľúto!Si v poriadku?"v tom vysokom hlase nebol ani len podtón ľútosti alebo nejakého iného citu.Všimla som si,že ten blonďavi prekrutil očami.Sadla som si na plastovú stoličku a čakala.Keby nevyšiel z dverí doktor asi by sa tý dvaja od seba neodtrhli. Znudenym hlasom sa spýtal,kto je rodina a spolu s Louisom odišiel do ordinácie.Nastalo trápne ticho.Ručičky na veľkých hodinách,akoby ešte naschvál spomaľovali aby túto situáciu predĺžili.V tom Eleanor (spomenula som si na jej meno) vytiahla z kabelky piknik na nechty a začala si ním prechádzať po dlhých nechtoch.Ten zvuk bol hrozný.Určite som nebola jediná,kto si to všimol.Kučeravý, samizdá,že Harry na ňu zazrel nenávistym pohľadom.Medzi nami vôbec som mu to nezazlievala.Po ďalších desiatich minútach,sa konečne zjavil Louis.V tvári bol síce bledy,no tváril sa menej ustráchane.
,,Kate mohla by si zobrať dievčatá domov?"spýtal sa
,,Ehm,jasné len mi niekde napíš adresu aby som trafila." hovorila som to dosť neochotne,ale čo už.
,,Dobre,takže adresa,kľúče od auta a moje číslo máš.Keby niečo volaj."podal mi papierik s adresou,ktorý som hneď pokročila v ruke.Ohla som sa k nemu a zašepkala:
,,Zajtra mi všetko,pekne povieš!Rozumieš!?"prikývol hlavou na znak súhlasu.Ja som sa otočila na odchod,zakričala ,,Poďme!" a odišla.

S touto časťou som absolutne nespokojná!Vôbec sa mi nepáči,ale som rada,že som ju nejako dala do hromady,pretože som sa ju snažila písať posledné štyri dni,a ako vidíte moc sa mi nedarilo.Aj také časti budú.Z El bude chvíľu zlá postava tak dúfam,že vám to nevadí.Ja proti nej nič nemám len sa mi to hodí Časť by mala byť v sobotu ak mamu nechyti upratovanie.V môj prospech dúfam ,že nie.Komentáre by potešili :)

Becky*

Du you love me?because I love you 6

Áno?"spýtal sa hlas
,,Beriem to!"
,,Čože?Ako myslíš to ,,beriem to?,,
,,Tomlinson!Ne maturuj nad tým a povedz kde sa stretnem!"
,,Prepáč,prepáč tak..... no...mohla by prísť ku nám,nie?"
,,Ty.Vážne.Chceš.Aby.Som.Si.To. Rozmyslela?Alebo čo?"
,,Nie!nechcem. Kde mám teda prisť?"
,,Vieš čo, príď k nám,nech to už mame z krku.Čakám ťa o pol hodinu!Čau!"
Hodila som sa na posteľ a čakala. Neunavovala som sa nič prichystať.Načo? Veď príde len on.Zobrala som si mobil a hrala Angry Birds.Takto som ležala ešte desať minút,keď mi pipla esemeska ,,Som dole,otvor mi." Nemotorne som sa postavila,prešla ku dverám a stačila zvonček.Počula som ako niekto zavolal výťah.Povzdychla som si.Nechápem prečo som súhlasila?Budem mať na starosti štyri deti,ktoré vôbec nepoznám a Engie......
S Engie to už nikdy nebude také aké to bolo.Tým som si istá.
Prudko som sa postavila a smykla s dverami.Predomnou stál Tomlinson. Premerala som si ho od hlavy po päty.
,,Ako....."zrejme sa pýtal ako som vedela kedy príde
,,Výťah.Inak vyzeraš hrozne." poznamenala som.Vyvalil na mňa oči.Zasmiala som sa.
,,Môžem ísť do vnútra?"spýtal zastretym hlasom.
,,Jo,nech sa páči." kývla som naňho a odkráčala do obývačky.
,,Vodu,čaj,džús?"spýtala som sa keď si sadol.
,,Nič."
,,Fajn.Tak čo?Ako sa dohodneme?"
,,Vlastne,ja neviem.Myslím,že by sme mali .zvážiť,kde budete bývať,peniaze a tak,nie?
,,Hej,myslím,že budeme musieť zohnať byt,dosť veľký byt niekde v centre aby som mohla chodiť do školy a nájsť školy a pre tvoje sestry.A peniaze nechcem.Mám ich dosť,veľmi dosť.Čo myslíš?" upierala som naňho svoj pohľad.
,,No,vieš.......mohla by si mi predsa len doniesť tú vodu?"spýtal sa.Prevrátila som očami.Prešla som do kuchyne.Zobrala som dva poháre a nabrala do nich vodu.Pomaly som kráčala späť do obývačky a opatrne ich položilana stôl.
,,Pokračuj!"povedala som
,,Takže kde som to skončil?Jáj,hej.Ja som vám byt už zohnal."
,,Vážne,kde?"spýtala som sa.A uprimne?bola som prekvapená!
,,Je dosť veľký a priestranný s dobrým výhľadom a....."
,,Ale kde?"skočila som mu do reči.Nemám rada keď toto ľudia robia.Znamená to,že niečo taja.
,,Dobre!dobre!Kúpil som vám byt v Črepe*!"
,,Čože!Zbláznil si sa?!Veď to stojí miliardu!"skrikla som
,,Prosím ťa, iba som ho prenajal,a mám pocit,že sa ti tam bude páčiť.Na celom poschodí sú iba dva byty.Majú vysoké stropy,sú presklenne.Každá budete mať vlastnu izbu a ...prekliaty mobil."zavrčal keď mu zazvonil mobil.
,,Čo je?.......Ak-ko to mys-slíš!?.....fa-jn zach-chvíľu s-sme t-tam....!"
,,Čo sa stalo?"spýtala som sa
,,Lottie!"vykríkol
,,Čo Lottie!?"
,,Nemocnica!"
,,Čo?" stale som to nechápala
,,Poď!" skríkol

*Črep-najväčšia budova v Londýne
Becky*

Du you love me?because I love you 5

Vyšla som z triedy,kde som mala prednášku a ponáhľala sa von.Tieto dni neznášam.Vonku prší všade je hmla, šmýka sa a ja trčím na prednáške,z ktorej tak či tak nebudem mať nič,pretože toto počasie ma dokonale uspava.Vytiahla som si dáždnik a hádala sa sama so sebou otom či mám ísť peší alebo zavolať taxi.Strana mozgu s taxíkom vyhrala a ja som si už o par minút vychutnávala teplo a pohodlie na suchej sedačke v aute.Pozorovala som výklady obchodov, vyzdobené snehuliakmi, svetielkami, stromčekmi a všetkým možným čo k tomu patrí.Vtedy mi nad hlavou blikla žiarovka. Vianoce!Ako som mohla zabudnúť na Vianoce?Ano,sú až za mesiac a týždeň,ale aj tak!Musíme sa s Eng dohodnúť na toľkých veciach.Stromčeku, vyzdobe, vianočnom pečive,jedle,darčekoch a......
Moju pozornost upútali tri obrovské autá s čiernymi sklami.Hneď mi napadlo,že niekto z bytovky ma niečo s drogami.Všimla som si,že aj taxikár divné zazera, ignorovala som to.Vytiahla som peňaženku ,podala mu peniaze a vybehla do dažďa.Pri vchode stál jeden obrovský chlap v čiernom obleku.Zazeral na mňa. Nie,doslova ma prebodaval pohľadom bez akékoľvek emócie.Pokrútila som hlavou.Ten to deň je čím ďalej divnejši. Kým som čakala na výťah,rozmýšľa som,ktorý môj sused to zavinil.Výťah cinkol,aby oznámil,že prišiel.Nastúpila som dnu a zadržala dych.Neznášam výťahy!Absolútne ich neznášam.Najradšej by som chodila iba peši.Konečne zastavil.Vopchala som kľúč do dverí a otvorila.S dvoma taškami jedla som sa teperila do kuchyne,keď som ich zbadala.Pustila som nákup na zem a bolo mi jedno ,že z neho už nič nebude.Zvrtla som sa na päte,že odídem,ale zadržala ma obrovská ruka.
,,Pustite ma!"sikla som,ale chlap iba pokrútil hlavou.
,,Ako si ich sem mohla pustiť?!"skrikla som na Engie.
,,Kate!Ukľudni sa!"
,,Ja sa mám ukľudniť?!Ja?Eng!Dobre si vedela čo chcú!Pre mňa za mňa si mala zavolať políciu,len aby vypadli!Ale nie,ty si tu s nimi sedíš,piješ čajík ako keby sa nič nestalo!"kričala som
,,A stalo sa?Je to aj môj dom a môžem si sem volať koho chcem!Ty o tom nerozhoduješ!"
,,Máš pravdu!"hovorila som s kludným hlasom,,ja o tom nerozhodujem.Ostaň tu s nimi.Mne je to jedno,ale kým tu budú oni,ja tu nebudem.A vás!"pozrela som na chlapa,ktorý ma držal ,,zažalujem za napadnutie a ublížení na zdravý!"vyvliekla som sa z jeho objatia a vrhla posledný pohľad na Engie,v ktorom sa odohrávali všetky emócie,ktoré som cítila. Zlosť, nenávisť,zrada,smútok,nešťastie to všetko som venovala Engie a vybehla von.Vedela som,ze pred vchodom stojí gorila číslo dva a rozmýšľala aké mám šance na útek.Spomenula som si na staré dvere vzadu v spoločnej pivnici,ktoré viedli na parkovisko.Zbehla som po schodoch a v momente keď sa gorila otočila,vbehla do pivnice.Otvorila som dvere a vybehla na parkovisko.Uf,žiadna gorila.Čo teraz?Mojou poslednou nádejou bol taxík,stojaci kúsok od dverí.Nasadla som dnu a nadiktovala adresu mojej obľúbenej kaviarne.
,,Veď to je na druhej strane mesta!zavrčal.Do ruky som mu vopchala tisíc lybrovu bankovku a povedala
,,Rychlo!
Auto sa rutilo po diaľnici obrovskou rýchlosťou.Uvedomovala som si,že keby nás chytili policajti,bola by to poriadne mastná pokuta.To,ale teraz nebolo podstatné.Šofér dupol na brzdy a ja som vystúpila.Nešla som do kaviarne.Mierila som do malého obchodu s telefónmi,kde som si kúpila novú sim kartu.Naštvane som ju pchala do mobilu,nedarilo sa mi. Vzdychla som si,takto to nepôjde a možno by tá káva ani nepadla zle.........................

S kávou v ruke som kráčala po preplnených uliciach.Moje nervy boli na pokraji zrútenia.Neuveritelne som dúfala,že už odišli.Môj strach však opadol, pretože parkovisko pred bytovkou bolo prázdne.Vrazila som do bytu.Tá zradkiňa už zrejme spala.Potichu som išla do svojej izby.Hodila som sa na posteľ a vtedy som si všimla malú obálku na mojom stole.Neochotne som sa postavila a prešla ku stolu.Nebola zalepena,preto na pohľad vyzerala prázdna.Vytiahla som z nej pokrkvany list a začala čítať.

,,Kate.Týmto ťa chcem ešte raz poprosiť o Nissan Note ,ktorá ti je zrejme dosť nepríjemná. Tvoja spolubívajuca nám povedala čo si o nás myslíš.Mne je to jedno.Chcem len aby si sa postarala o dievčatá.Kľudne ti za to budem platiť a je mi jedno koľko.Nechcem ich nechať s niekym cudzím.Sľubujem,že ani ja ani nikto zo skupiny sa ti nebude pliesť pod nohy.Ak si to ešte nemyslíš zavolaj.Číslo by si mala mať.Ďakujem!Louis

Chytila som do ruky mobil a čakala
,,Áno?"spýtal sa hlas
,,Beriem to!"

Becky*

Du you love me?because I love you 4

Pozerala som na tú fotku.Idiotsku fotku,ktorá mi oficiálne zničila život.Čo som si myslela? Mala som šťastie až príliš dlho!Teraz proste musela nasledovať smola!Ale toto nedopustím!Nenechám si zničiť život iba kvôli tomu,že namyslené hviezdičky majú prípad núdze. Nedovovolim to!Je mi to jedno!!Je mi úplne jedno,že táto pani,alebo kto to je si myslí,že to úžasná novinka.Hodila som jej spis a rukou treskla o stôl.
,,Slečna ste v poriadku?"
,,No,to teda nie som!Čo si vôbec myslíte?!Po ôsmych rokoch mi vyklopite,že mám nejakú rodinu a to iba kvôli tomu,že potrebujú pomoc!Tak na to zabudnite!Niečo vám poviem,dobre!Keby ste mi povedali,že moja rodina je spolok bezdomovcov,bolo by mi to jedno!Pomohla by som im,pomohla by som každému!Ale im nepomôže!To si zapamätajte!!Dovi!"

Pohľad Mary Wilsonovej
.......To si zapamätajte!!Dovi!
Upierala som pohľad na odchádzajucu osobu.Neznášam takéto prípady.Vsetky tie rodinné tajomstva,ktoré musím riešit.Sú z toho len problémy.Aj keď toto bolo podle a ta.......Kate si to nezaslúžila,aspoň nemusela pokričať na mňa!Vytočila som číslo a počúvala pipanie až kým sa neozvalo :
,,Áno?"
,,Pán Tomlinson,rada vás opäť počujem!Ako sa máte?"
,,Toto nieje vaša vec,hovorte čo povedala?!"
,,Ach,slečna Kate!No,musím povedať,že to nevyzerá dobré!"
,,Ako to myslíte,že to nevyzerá dobre?Povedali ste,že to vyriešite!"
,,Ale,pán Tomlinson ja som to nikdy nepovedala.Povedala som jedine to,že ju oboznamim so situáciaou,nič iné."
,,Hej,dobre ak to je všetko musím už ísť!"
,,Oh,nie ešte jedna vec!Nemali by ste zabudnúť na jednu vec.Kate je slobodná a vy nemáte právo ju do ničoho nútiť!Mohli by ste z toho mať pekné problémy.To je všetko.Dovidenia"zrušila som hovor a pokrutila hlavou.Tento prípad bude ešte zaujímavý.Tým som si istá.Hodila par bankoviek na stôl a odišla.

Pohľad Harryho:
Sedel som spolu s chalanmi na gauči a pozeral na Louisa.Vyzeral..no zle.Všetci si to plne uvedomovali,preto nikto ani necekol keď hodil mobil o zem -samozrejme sa rozbil- a sadol si na pohovku.Po chvíli sa Liam odvážil (za čo ma môj plný obdiv) a spýtal sa
,,No tak Lou,čo sa stalo?"
,,Nič!Len moja úžasná sestrenica sa na mňa vykašlala!To sa stalo!"zakričal. Hlavu si zaboril do dlaní a vyzeral úplne zničene.
Nikto nevedel čo povedať.
,,Vieš,Loui môžeme to vyriešit aj inak. Môžeme niekoho najať alebo....."povedal Nial ale po Louisovom pohľade radšej sklapol.
,,Chalani dobre viete, že nechcem aby boli s niekým cudzím,bolo by to divné.Sú to moje sestry,nenechal by som ich s človekom,ktorého nepoznám ja ani ony!"
,,Louis,ale keby boli s tou vašou sestrenicou, aj tak by si ich nechal s niekým cudzím!Veď ani ju,nepoznáš nie?Bolo by to,to isté!Alebo nie?"samozrejme Zayn nemohol držať hubu.
,,Nie!" odvrkol a odišiel

Tak ďalšia časť!Je taká blba!Ale aj take musia byť!Môžete komentovať :)
Becky*

Thank you

:OOO thank you so much. I hope that you like us because WE LOVE YOU. And thanks for three thousand previews :D
Vivi <3

:DDD nemám na to slov

Ako len tak bludim po nete a najdem tento picture :D začnem čítať :D poznáte ten pocit.. :D už rozmýšlam aký :D kuknem dalej :D a smola nepoznám :D :/ ale možno niaka z vás anoo :D :3
Vivi <3

Zaynovo nové tatto :D

Náš milovaný Zayn má nove tatto. Podla mňa je celkom dobre.
Vivi <3

Du you love me?because I love you 3

Sedela som za malým stolikom v rohu mojej izby.Ukrutne som sa snažila skryť moje dosť výrazné kruhy pod očami.Moc sa mi nedarilo.Vyzerala som presne ako človek,ktorý strávil sedem hodín v lietadle. Teda,hrozne.Celú, celučicku noc som nespala,nemohla som.Ako by som vôbec mohla?Po včerajšku?Stale som rozmýšľala o včerajšom telefonáte.Čo mi rodičia zatajili?Prečo?Nezaslúžila som si to.Zobrali si to tajomstvo do hrobu a na chvíľu sa im splnil ich sen.Tá veta ,,Kate  sa to nikdy nedozvie Martin,nikdy.Nemôže sa to dozvedieť,prisahaj!Prosím!" Veta,ktoru vyslovila moja matka.Veta,ktorá začala moje pátranie.A skončila ho.Možno to tak bolo lepšie.Nemusela by som sa teraz trápiť.Ale čo už,aspoň sa dozviem pravdu.
Konečne pravdu,od ktorej ma delí len zatrubenie taxiku a 20 minút cesty.

Nekonečnej cesty,ktorá sa tak vliekla. Zápchy.Typické pre toto mesto.Trubiaci a nadavajuci šoféri,taxikári,kamionisti a chodcovia,ktorých takmer niekto zrazil.Na šťastie,ja toto mesto poznám.Totiž ak sa ponahlate,zíde sa zavolať si taxík o hodinku skôr.Iba vďaka tomu to pravidlu som dorazila k Big Benu na čas.Hodila som par bankoviek na sedadlo a zatreskla dvere.Kým som kráčala k reštaurácií, adrenalín sa mi roztiekal po celom tele. Takto som sa už dlho necítila.Pretláčala som sa pomedzi ponáhľajúcich sa ľudí,až som zbadala miesto nášho stretnutia. Posledný krát som sa poriadne nadýchla a vstúpila dnu.Oviala ma zmiešaná vôňa kávy a jedla.Očami som bludila od stola k stolu a hladala osobu,s ktorou som sa mala stretnúť.Až teraz som si uvedomila, aké veľké diery sú v tomto pláne.Veď ani neviem koho hľadám.Ešte raz som sa rozhliadla po reštaurácií a vtedy som ju zbadala.Žena s okruhlou tvárov,srdečným úsmevom mi kývala od zadného stola.Pomaly som vykročila.Nervozita. Jediný pocit,ktorý som cítila sa striedal s obrovskou zvedavosťou.Zvedavosťou,áno!Blížila som sa.Už len kúsok.Jeden krok,posledný krok.
,,Óch,slečna Husston,pomaly som si začala myslieť,že nepridete." usmiala sa
,,Viete,zápchy."odvetila som
,,Áno,áno viem! Ešte som si neobiednala,čakala som na vás.Dáte si niečo?" ani nečakala na moju odpoveď a kývla na čašníčku
,,Dám."
Čašníčka pribehla s núteným úsmevom, zapísala si objednávku a odbehla.
Zadıvala som sa na osobu predomnou a čakala.
,,No! asi by som mala začať."povzdychla si.
,,Pozrite sa!Ja viem,že je to nepríjemné aj pre vás aj pre mňa,ale čím skôr začneme tým skôr to skončíme a......"
,,Máte pravdu!" skočila som jej do reči,keď čašníčka pokladala na stôl kávu.
,,Áno.Takže!Ako som povedala ide o vašu rodinu.Vaša matka a otec zahynuli pri autonehode pred.....ôsmimi rokmi je tak?"prikývla som ,,pamätáte si niečo z tej nehody?"znovu som prikývla ,,A mohli by ste mi to povedať?"
,,Dobre!Pred tým ako sme naburali sme sa hádali.Dva týždne pred nehodou som si vypočula jeden rozhovor, nie celý iba tri vety.Otec hovoril mame ,,Jean,ale tvoja sestra,chce sa s tebou stretnúť,spoznať Kate!" a mama mu poveda ,, Kate  sa to nikdy nedozvie Martin,nikdy.Nemôže sa to dozvedieť,prisahaj!Prosím!" a otec povedal ,,Sľubujem!"
To je všetko,od vtedy som ich s tým stale otravovala.Vtedy v aute sme sa o tom hádali.Potom už nič."dopovedala som
,,Aha,takže to viete.Viete,že máte rodinu,ktoru nepoznáte,že? Ale nehľadali ste ju?"povedala
,,Nie,nehladala"
,,Dobre,vaša rodina,ktorú nepoznáte vás veľmi potrebuje.Potrbuje pomoc!"a vytiahla noviny.
,,Nié,t-ta fotka,pros-sím nie,t-to nemôže byť pravda,nie!!!"

Becky*

Harry a Kendall

Babenky náš Harry si vyšiel so slnečnou Kendall Jenner.Je to mladšia sestra Kim Kardashian.Boli spolu videny v aute :)
Nehovorím,že spolu chodia alebo čo.Možno sú len priatelia.Uvidíme :)
Video : TU
Becky*

Du you love me? because I love you 2

Sedela som na posteli obklopená knihami a poznámkami z predmetu ,ktorého meno som zabudla hneď ako ho profesor vyslovil.Beznádejne som sa snažila niečo napchať do mojej hlavy,v ktorej sa pohybovali iba udalosti dnešného hrozneho dňa a titulok Vražda alebo nehoda?
Titulok,ktorý každý počul hádam tisíckrát,ale aj tak spôsobil viac než dosť.
Všetko sa začalo ráno,keď som sa rozhodla ísť s Eng na nakúpi.Poriadna babska jazda niekedy nezaškodí.Dokopala som Eng ktomu,aby vstala-zrejme to vôbec nemala v pláne keďže je Nedeľa- a poobliekala.Vyšuchtali sme sa až okolo 10 čo ma dosť žralo,pretože kým prejdem ku obchodom peší-ďalší môj skvelí nápad- bude skoro obed(Čo znamená menej času na kvalitné nákupy).Zastavili sme sa v malej kaviarničke na rohu našej ulice a kúpili si kávu.Bavili sme sa o normálnych veciach.Rozoberali sme najnovšiu módu, vlasy,topánky......proste typické veci.Vtedy okolo nás prebehla skupinka 5-6 dievčat, ktoré hystericky plakali.Vsetky držali noviny a kričali jedna cez druhú.Iba som nadvihla obočie a pokračovala v rozhovore s Eng.Ako sme mierili na Oxford Street (dúfam že som to napísala dobre) stretávali sme čoraz viac skupiniek uplakanych dievčat.Normálne mi to začalo liezť na nervy,ale zahrizla som si do jazyka a v hlave mi lietala,myšlienka,že si nepokazim pekný deň.No,ja som ja a Engie je Engie.Ja som celkom kludna a Engie je .....no ....výbušná,dosť.A jej výbušná povaha sa dokonale potvrdila pri obede.Vedľa nášho stola sedeli dve "na prekvapenie" uplakane dievčatá.Eng naštvane hodila príbor do taniera a zhukla:,,To už tie dnešné decká nemajú fakt nič iné na práci iba kaziť náladu ostatným ľuďom,alebo čo??".Postavila sa zobrala tašky,mňa chytila za ruku a doslova ma odtiaľ vytiahla.Zastavila prvý taxík,ktorý išiel,sadla si,počkala kým nasednem,závrela dvere a spustila. Nakoľko je mi život milý a poznám tieto jej nálady,držala som jazyk za zubami.V takej to situaci je aj tak najlepšie prikivovať hlavou a ju to postupne prejde. Na moju smolu jej zlá nálada vydržala až domov. Dávala ju dosť najavo.Neustále niečím trieskala a potom na tie veci nadávala.Vycitila som,že by bolo dobré radšej zmiznúť.Zamrmlala so čosi v tom,že sa musím ísť učiť a odišla do izby.Ešte som nevytiahla knihu (nie že by som sa ponáhľala,moc sa mi nechcelo) a do izby sa mi vrútila Engie.Za tých par minút sa jej nálada zmenila o 180 stupňov. Do náručia sa mi vrhla teraz jej uplakana verzia.Vôbec som to nechápala až kým z ruky nepustila noviny.No,jasné mohla som vedieť,že sa to týka jeho.Aby ste vedeli kto je ,,jeho,, veľmi rada vám to vysvetlím!!!! Louis Tomlinson!!!!Áno,ten z tej slávnej chlapčenskej skupiny,ktorá uchvatila celý svet.Až na mňa!Nenávidím ho,tak ako nenávidím tu skupinu,ich pesničky,štýl a všetko čo ktomu patrí. Večná téma našich hádok.Eng ich miluje ja nenávidím.A teraz mi tu reve na ramene kvôli tomu,že nevyhrali nejakú súťaž,alebo podobne.Vduchu som na nich chŕlila vsetky nadávky sveta,keď som zbadala ten prekliaty titulok.
Vražda alebo nehoda?
Dňa 1.10.2013 bolo na diaľnici D5 najdené auto značky Land rover (hádam to je dobré napísané) bez evidenčného čísla.Podľa posledných informácií ide o rozvedených rodičov speváka Louisa Tomlinsona.Johannu Tomlinson ( r.Poulston) a  Troya Austina.Nikto netuší prečo sa exmanželia stretli.Blízky zdroj rodiny však povedal,že Johanna možno potrebovala utešit po tragickej smrti svojho tedajšieho manžela Marka Tomlinsona.Ďalšiou záhadou je najdené auto.Ani jeden z páru toto auto nevlastnil.Nepatrilo ani jednej auto požičovne v Anglicku.K prípadu sa vyjadril strážnik Manson( citujeme)
,,Tento prípad je zvlášť zvlášny.Nemôžem potvrdiť,že obete niekto zavraždil a tiež nemôžem povedať,že to bola nehoda.Stále čakáme na správu od súdneho lekára. Z najdeneho auta sme odobrali vsetky odtlačky prstov,no bohužiaľ patrili len obetiam.Viac povedať nemôžem.Rodine zosnulých prajem úprimnú sústrasť."
Na sociálnej sieti Twitter je táto téma veľmi rozoberana,hlavne s odchodom Louisa Tomlinsona zo skupiny One direction.Jeho rodina nemá ziadných iných príbuzných,ktorý by sa mohli starať o jeho sestry.Sám spevák nikdy nepotvrdil,že kvôli svojim sestram odíde zo skupiny.
O pokračovaní tohto prípadu váš budeme informovať v ďalších vytlačkoch dennej tlače.

V hlave sa mi tento článok zakliesnil,stále som ho mala pred očami.Neskutočne mi ich bolo ľúto.Nikto si nezaslúži takto prísť o príbuzných.Aj keď ich nenávidím nezaslúžia si to.Rozmýšľala som o tom celý čas čo so obímala Eng.Začala rozprávať čo by sa stalo keby odišiel zo skupiny,aké by to bolo hrozné a mňa ľútosť hneď opustila.Pomaly mi to začínalo liezť na nervy,no našťastie ma zachránil telefón.Vymotala som sa z objatia a rychlo vybehla z izby.Dobehla som do kuchyne a zdvihla telefón:
Ja: Dobrý deň!Kto volá?
Ona: Dobrý deň! Myslím,že my sa ešte nepoznáme.Ale ak mám pravdu pri telefóne je slečna Kate Husston?
Ja: Áno! Prepáčte,kto volá?
Ona:Oh,samozrejme! Volám sa Mary Wilsonova.Pracujem na úrade sociálnych vecí a rodiny.Mohli by sme sa stretnúť?
Ja: Viete,ja......nechápem prečo?
Ona: Ide o vašu rodinu!Čo keby sme sa stretli v reštaurácií pod Big Benom o tretej,môže byť?
Ja: Moju rodinu?Nie,nie moja rodina je mŕtva.Nikoho nemám!Musí to byť omyl!!
Ona: No,nie je! Je mi to lúto.Mohly by sme sa teda stretnúť?
Ja: T-tak d-obbre!Uvidíme sa tam!Dovi!
Slúchadlo mi vypadlo z ruky a.........

Becky*

Do you love me?because I love you 1

,,Kate už po 40-krát ti hovorím,že žiadnych príbuzných nemáš!"kričal. ,,Ale oci aspoň nejakú pratetu nie?" ,,Kate nie, nemáš!!!!!vykríkol a strhol volant. ,,Ticho!!!Martin nehádajte sa otom v aute a Kate žiadnych príbuzných nemáš rozumieš!" ,,Mami už aj ty?"irónia v mojom hlase nemohla chýbať. ,,Ale Kate,maš 12 mohla by si to už pochopiť nie?"spýtala sa mama a nahodila obrovský falošný úsmev,s ktorým by vyhrala aj miss Amerika ,,Nechápem prečo mi to sakra tajíte!Ja dobre viem,že mám príbuzných!vykríkla som ,,Nie nemáš!"povedali rodičia jednohlasne otočeny ku mne. Vtom nastal náraz a nič.Tma.

Prudko som sa posadila.Nádych.Výdych.Klud. ,,Nemysli na to.Ten sen nič neznamená.Alebo...?Čo ak predsa niečo...?Nie!"šepkalo moje podvedomie.Povzdychla som si.Nechápem prečo práve dnes?Na narodeniny?Nešťasne som sa hodila naspäť do perín.Privrela som oči.Možno na minútu,možno na hodinu.Neviem.U mňa čas nehra žiadnu úlohu.No,viem,že som rozmýšlala.Nad sebou,nad mojim životom,nad tým čo som dokázala,ale hlavne nad otázkou kto som? Nemyslím to,že som vysoká hnedovláska s jantárovími očami.To nie.Skôr má zaujíma,aký som človek.Ako sa správam k ľuďom?Či je to čo robím dobré?Netuším.Na tieto otázky by som sa ani nemala pýtala.Otpoveď by som mala vedieť ja sama.Bohužial neviem. ,,Všetko najlepšie Kate!!!!!mykla som sa ,,Ježiši Kriste Eng chceš mi spôsobiť srdcový infarkt,alebo čo?"Engie sa iba zasmiala a nahodila svätú tváričku. ,,Ale dráha,veď to starým ľuďom nerobí" ,,Ťava!!"vykríkla som a šmarila po nej môjho Jerryho. ,,Ja?"skríkla keď sa uhla vankúšu,ktorý na ňu letel.No,hej mám pomenovaný vankúš a čo??Vlastne ani neviem prečo som ho tak pomenovala.Samizdá,že ..... ,,Auuuuu!!!Engieeeeeeeeeeee!!!!!!!!" v momente som vyletela z izby a bežala za Eng.Tá sa samozrejme musela rozhodnúť bežať na strechu aby má ešte viac nasrala.Neznášam ju.Dobre vie ako nenávidím schody.Konečne som stupila na posledný schodík a pomaly stlačila klúčku.S otvorenými ústami som pozerala raz na miesto predo mnou a raz na Engie,ktorá sa na mne úžstne bavila. ,,Aby si si neposlintala tričko!" povedala s úškrnom na tvári.Sama som sa musela usmiať.Táto osôbka sa od toho ako sme sa spoznali absolutne nezmenila.Rozbehla som sa k nej a uveznila ju v medvediom objatí. ,,Ďakujem,ďakujem,ďakujem!Si úúžasná"kričala som pomedzi jej smiech ,,Prosím ťa,to nič nebolo.Ale mohla by so ma už pustiť,pretože inak sa udusím a ty na túto oslavu budeš spomínať ako poslednú vec čo som v živote spravila!" iba som pokrútila hlavou a pustila ju so svojho objatia.V tom sa rozbehla preč a vrátila sa s mojím darčekom,ktorý mi vložila do rúk a pozerala na mňa.Zasmiala som sa a začala rozbalovať škatuľu.Po minúte som to vzdala a proste rostrhla papier. ,,Album?????"pozerala som na ňu nechápavým pohľadom ,,Ty trdlo veď ho otvor!"poslúchla som ju.Pretáčala som stránku za stránkou a s úžasom hladela.Každá jedna fotka,ktorú sme spolu spravili bola v tomto albume.Asi je na čase sa predstaviť a povedať svoj príbeh.Takže,volám sa Kate Alice Husston a dnes slávim krásnych dvadsať.Ani som si neuvedomila,že už sedem rokov a osem mesiacou poznám Engie.No,ale asi od začiatku.Keď som mala dvanásť s rodičmi sme mali autonehodu,ktorú bohužial neprežili.Ja som skončila v nemocnici na intenzívke s ťažkými poraneniami hlavy.Ostala som mesiac v kóme a prebrala som sa presne v deň keď ma chceli odpojiť od prístojov.Doktory hovorili,že to bol malý zázrak.Keď som sa dozvedela o rodičoch chcela som zaspať a nikdy sa nezobudiť.V nemocnici som bola ešte dva mesiace.V deň keď ma mali prepustiť prišla pre mňa socialka a zobrala ma domou.Zbalili mi všetky veci a doviezli do deckého domova.Nenávidela som to tam.Samé sprav toto sprav hento a najhoršie boli tie milé ,,tety,, vychovávateľky. Prisahám,že každá druhá vyzerala ako kríženec medveďa a koňa.Na izbe som bola sama čo mi vyhovovalo.Mesiac po mojom nástupe mi do izby šupli nové dievča.Vyzeralo milé.Keď som sa na ňu pozrela pripomínala mi mňa.Tiež mala červené opuchnuté oči,ktoré na jej bledej tváry priam kričali o tom,že plakala.Postupom času sa z nás stali kamarátky.Povedala mi svoj príbeh a ja jej ten môj.Vlastne hneď vtedy sme zistili čo všetko máme spoločné.Spolu sme prešli všetkým.Keď sme konečne mali osemnásť vypadli sme z hentej diery a odsťahovali sa.S financiamy sme nemali problém.Obydve sme zdedili veľký majetok,no peniaze sme nemíňali.Veď načo? Jediné načo sme použili peniaze bola kúpa malého bytu v centre Londýna.Keď nad tým rozmýšľam veľa sa toho zmenilo.Chodíme na vysokú.Ja študujem psychológiu .Eng dizajn.Mám prácu,ktorá ma bavý,úžasnú kamarátku a jediné čo mi chýba je láska.Ohľadom môjho milostného života radšej pomlčím.Aby ste vedeli už aj škrečok je skúsenejší ako ja.Čo už aj taký ľudia sú :D Posledné strany albumu sú prázne a iba osud rozhodne aké fotky ich naplnia!

Becky*

Novinky a nový song!!!!!

Baby!!!!!!!!Ja viem,viem,viem a strašné ma to mrzí alé som späť a v plnej sile :)
Takže prvý bod programu:)
*Chalani vyhrali na MTV EMA najlepší pop a Harry najlepší štýl
* Dvadni do sadu chalanom unikol song Midnight memories je neuveriteľný :) Stačí ak do youtube napíšete One direction midnight memories full song a tam je asi tretie,alebo štvrté video kde je napísané Midnight memories leaked :)
Video : TU
*Ďalšia vec! Tak som rozmýšľala a prišla som na jednu vec!Od vtedy čo sme s Nicol a Vivi založili prvý blog a potom s Vivi druhý sme písali poviedky,každá a každá s tým prestala.Viem že Nicol zrušila svoj blog a Vivi má toho veľmi veľa a ja tiež(každý deň chodím domov asi o šiestej),ale písanie mi chýba strašne mi chýba! Preto som sa rozhodla začať písať znovu.Hlavne poviedku Du you love me?because I love you ! Časť by mala byť zajtra alebo ešte dnes večer :) Počítač mi nefunguje,takže píšem cez mobil :)
*Komentáre by potešili :)
Becky*

Story of my life!!!!!!

Bože môj!!!!!!!!!! Ono to je tak krásne!!!!Ja proste neviem čo povedať asi len to aby ste všetky povinne kukali!!!
Becky*
Video : TU

Story of my life 2 DAYS TO GO!!!

Už len dva dni!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! :)))))
Video:TU
Becky*

Story of my life 3 days to go!!!!!

Jeeeeej!!!!!! Už len tri dni!!
Video:TU
Becky*

Harryho tričkooo :D

Harry má niaozaj zmysly na všetko :D :D Ale to tričko je MEGAA :D (keby mi ho podaroval  :3 )
Vivi <3

Ahojj!!!!

Par fotečiek :)))
Becky *

Už to je!!!!

Baby !!!!!!!!!!!!! Už je tá pesnička!!!!!!!!!!! :D Story Of My Life :D <3 už teraz ju milujem <3 je trošku pomalá ale perfectná !!! A inak bola som 2. čo som si ju pozrela :OOO
PS : je ešte bez vodeoklipu :D
Vivi <3

http://www.youtube.com/watch?v=0OJpbfprVro - TU !!!

<3

Ja chcem!!!!!!
Becky*

Nový song !!!!!!

Ááááááááááá!!!!!!!! CHALANI budú mať nový song neviem presne kedy vide,ale na Youtube je,len bez spievania :)
Video : TU

Midnight memories!!!!

Baby,našla som zoznam piesní,ktoré budú na albume :oo
Strašne sa teším :))))
Výjde 25.11. ( Pondelok ;D)
Becky*

Harry :DDDD

Tak toto keď som našla som sa smiala ako debil :DDDD
Vivi <3 <3 <3

:** Zayn

:oooooo.Ja chcem :(

Louis :o

Louisov deň :D Milujem ho!!!
Becky*

Harry :*

Takže......Včera bol taký....dajme tomu Liamov deň :) Dnes to bude Harry !!! Koho chcete zajtra??
Becky*

Liam!!!!!! vrrrrrrrrrr!!!!!!

Bože môj!!!!Liam!!!!Toto ma fakt zabíja  vrrrrrrrrr!!!!!! :ooo

:oooooooooooo

Bože!!! Keď som videla túto fotku skoro som........vrrrrr :o Nemohli rovno padnúť???
Becky*

:DDDD

No,keďže mám takú..... divnú náladu nedokázala som vymyslieť nejaký schopný názov pre ten to príspevok a tá to dopadlo na ,, :DDD,, :))
Táaaak, k veci :)
-Niektoré fotky chalanov ma proste úplne zabíjajú,proste :o.Napr.: prvé dve fotky dole :)
- Potom sú fotky,kde sú totálne ňuňuňu/tretia fotka
-A potom sú fotky,ktoré sú no,......veľmi divné,vtipné,úžastne a tak dále... 4,5,6,7 fotka
A ešte dve smutné spravy :(
1- Liamovi presne pred odletom do Austrálie zomrel dedko,chudáčik :(( a v deň jeho pohrebu mu na koncerte venoval pieseň More than this
2-Posledná fotka je fotka Andyho po tom ako ho popálil ten ohrievač,ktorý horel na Liamovom balkóne :(
Becky :*