Sedela som na posteli obklopená knihami a poznámkami z predmetu ,ktorého meno som zabudla hneď ako ho profesor vyslovil.Beznádejne som sa snažila niečo napchať do mojej hlavy,v ktorej sa pohybovali iba udalosti dnešného hrozneho dňa a titulok Vražda alebo nehoda?
Titulok,ktorý každý počul hádam tisíckrát,ale aj tak spôsobil viac než dosť.
Všetko sa začalo ráno,keď som sa rozhodla ísť s Eng na nakúpi.Poriadna babska jazda niekedy nezaškodí.Dokopala som Eng ktomu,aby vstala-zrejme to vôbec nemala v pláne keďže je Nedeľa- a poobliekala.Vyšuchtali sme sa až okolo 10 čo ma dosť žralo,pretože kým prejdem ku obchodom peší-ďalší môj skvelí nápad- bude skoro obed(Čo znamená menej času na kvalitné nákupy).Zastavili sme sa v malej kaviarničke na rohu našej ulice a kúpili si kávu.Bavili sme sa o normálnych veciach.Rozoberali sme najnovšiu módu, vlasy,topánky......proste typické veci.Vtedy okolo nás prebehla skupinka 5-6 dievčat, ktoré hystericky plakali.Vsetky držali noviny a kričali jedna cez druhú.Iba som nadvihla obočie a pokračovala v rozhovore s Eng.Ako sme mierili na Oxford Street (dúfam že som to napísala dobre) stretávali sme čoraz viac skupiniek uplakanych dievčat.Normálne mi to začalo liezť na nervy,ale zahrizla som si do jazyka a v hlave mi lietala,myšlienka,že si nepokazim pekný deň.No,ja som ja a Engie je Engie.Ja som celkom kludna a Engie je .....no ....výbušná,dosť.A jej výbušná povaha sa dokonale potvrdila pri obede.Vedľa nášho stola sedeli dve "na prekvapenie" uplakane dievčatá.Eng naštvane hodila príbor do taniera a zhukla:,,To už tie dnešné decká nemajú fakt nič iné na práci iba kaziť náladu ostatným ľuďom,alebo čo??".Postavila sa zobrala tašky,mňa chytila za ruku a doslova ma odtiaľ vytiahla.Zastavila prvý taxík,ktorý išiel,sadla si,počkala kým nasednem,závrela dvere a spustila. Nakoľko je mi život milý a poznám tieto jej nálady,držala som jazyk za zubami.V takej to situaci je aj tak najlepšie prikivovať hlavou a ju to postupne prejde. Na moju smolu jej zlá nálada vydržala až domov. Dávala ju dosť najavo.Neustále niečím trieskala a potom na tie veci nadávala.Vycitila som,že by bolo dobré radšej zmiznúť.Zamrmlala so čosi v tom,že sa musím ísť učiť a odišla do izby.Ešte som nevytiahla knihu (nie že by som sa ponáhľala,moc sa mi nechcelo) a do izby sa mi vrútila Engie.Za tých par minút sa jej nálada zmenila o 180 stupňov. Do náručia sa mi vrhla teraz jej uplakana verzia.Vôbec som to nechápala až kým z ruky nepustila noviny.No,jasné mohla som vedieť,že sa to týka jeho.Aby ste vedeli kto je ,,jeho,, veľmi rada vám to vysvetlím!!!! Louis Tomlinson!!!!Áno,ten z tej slávnej chlapčenskej skupiny,ktorá uchvatila celý svet.Až na mňa!Nenávidím ho,tak ako nenávidím tu skupinu,ich pesničky,štýl a všetko čo ktomu patrí. Večná téma našich hádok.Eng ich miluje ja nenávidím.A teraz mi tu reve na ramene kvôli tomu,že nevyhrali nejakú súťaž,alebo podobne.Vduchu som na nich chŕlila vsetky nadávky sveta,keď som zbadala ten prekliaty titulok.
Vražda alebo nehoda?
Dňa 1.10.2013 bolo na diaľnici D5 najdené auto značky Land rover (hádam to je dobré napísané) bez evidenčného čísla.Podľa posledných informácií ide o rozvedených rodičov speváka Louisa Tomlinsona.Johannu Tomlinson ( r.Poulston) a Troya Austina.Nikto netuší prečo sa exmanželia stretli.Blízky zdroj rodiny však povedal,že Johanna možno potrebovala utešit po tragickej smrti svojho tedajšieho manžela Marka Tomlinsona.Ďalšiou záhadou je najdené auto.Ani jeden z páru toto auto nevlastnil.Nepatrilo ani jednej auto požičovne v Anglicku.K prípadu sa vyjadril strážnik Manson( citujeme)
,,Tento prípad je zvlášť zvlášny.Nemôžem potvrdiť,že obete niekto zavraždil a tiež nemôžem povedať,že to bola nehoda.Stále čakáme na správu od súdneho lekára. Z najdeneho auta sme odobrali vsetky odtlačky prstov,no bohužiaľ patrili len obetiam.Viac povedať nemôžem.Rodine zosnulých prajem úprimnú sústrasť."
Na sociálnej sieti Twitter je táto téma veľmi rozoberana,hlavne s odchodom Louisa Tomlinsona zo skupiny One direction.Jeho rodina nemá ziadných iných príbuzných,ktorý by sa mohli starať o jeho sestry.Sám spevák nikdy nepotvrdil,že kvôli svojim sestram odíde zo skupiny.
O pokračovaní tohto prípadu váš budeme informovať v ďalších vytlačkoch dennej tlače.
V hlave sa mi tento článok zakliesnil,stále som ho mala pred očami.Neskutočne mi ich bolo ľúto.Nikto si nezaslúži takto prísť o príbuzných.Aj keď ich nenávidím nezaslúžia si to.Rozmýšľala som o tom celý čas čo so obímala Eng.Začala rozprávať čo by sa stalo keby odišiel zo skupiny,aké by to bolo hrozné a mňa ľútosť hneď opustila.Pomaly mi to začínalo liezť na nervy,no našťastie ma zachránil telefón.Vymotala som sa z objatia a rychlo vybehla z izby.Dobehla som do kuchyne a zdvihla telefón:
Ja: Dobrý deň!Kto volá?
Ona: Dobrý deň! Myslím,že my sa ešte nepoznáme.Ale ak mám pravdu pri telefóne je slečna Kate Husston?
Ja: Áno! Prepáčte,kto volá?
Ona:Oh,samozrejme! Volám sa Mary Wilsonova.Pracujem na úrade sociálnych vecí a rodiny.Mohli by sme sa stretnúť?
Ja: Viete,ja......nechápem prečo?
Ona: Ide o vašu rodinu!Čo keby sme sa stretli v reštaurácií pod Big Benom o tretej,môže byť?
Ja: Moju rodinu?Nie,nie moja rodina je mŕtva.Nikoho nemám!Musí to byť omyl!!
Ona: No,nie je! Je mi to lúto.Mohly by sme sa teda stretnúť?
Ja: T-tak d-obbre!Uvidíme sa tam!Dovi!
Slúchadlo mi vypadlo z ruky a.........
Becky*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára