,,Kate už po 40-krát ti hovorím,že žiadnych príbuzných nemáš!"kričal. ,,Ale oci aspoň nejakú pratetu nie?" ,,Kate nie, nemáš!!!!!vykríkol a strhol volant. ,,Ticho!!!Martin nehádajte sa otom v aute a Kate žiadnych príbuzných nemáš rozumieš!" ,,Mami už aj ty?"irónia v mojom hlase nemohla chýbať. ,,Ale Kate,maš 12 mohla by si to už pochopiť nie?"spýtala sa mama a nahodila obrovský falošný úsmev,s ktorým by vyhrala aj miss Amerika ,,Nechápem prečo mi to sakra tajíte!Ja dobre viem,že mám príbuzných!vykríkla som ,,Nie nemáš!"povedali rodičia jednohlasne otočeny ku mne. Vtom nastal náraz a nič.Tma.
Prudko som sa posadila.Nádych.Výdych.Klud. ,,Nemysli na to.Ten sen nič neznamená.Alebo...?Čo ak predsa niečo...?Nie!"šepkalo moje podvedomie.Povzdychla som si.Nechápem prečo práve dnes?Na narodeniny?Nešťasne som sa hodila naspäť do perín.Privrela som oči.Možno na minútu,možno na hodinu.Neviem.U mňa čas nehra žiadnu úlohu.No,viem,že som rozmýšlala.Nad sebou,nad mojim životom,nad tým čo som dokázala,ale hlavne nad otázkou kto som? Nemyslím to,že som vysoká hnedovláska s jantárovími očami.To nie.Skôr má zaujíma,aký som človek.Ako sa správam k ľuďom?Či je to čo robím dobré?Netuším.Na tieto otázky by som sa ani nemala pýtala.Otpoveď by som mala vedieť ja sama.Bohužial neviem. ,,Všetko najlepšie Kate!!!!!mykla som sa ,,Ježiši Kriste Eng chceš mi spôsobiť srdcový infarkt,alebo čo?"Engie sa iba zasmiala a nahodila svätú tváričku. ,,Ale dráha,veď to starým ľuďom nerobí" ,,Ťava!!"vykríkla som a šmarila po nej môjho Jerryho. ,,Ja?"skríkla keď sa uhla vankúšu,ktorý na ňu letel.No,hej mám pomenovaný vankúš a čo??Vlastne ani neviem prečo som ho tak pomenovala.Samizdá,že ..... ,,Auuuuu!!!Engieeeeeeeeeeee!!!!!!!!" v momente som vyletela z izby a bežala za Eng.Tá sa samozrejme musela rozhodnúť bežať na strechu aby má ešte viac nasrala.Neznášam ju.Dobre vie ako nenávidím schody.Konečne som stupila na posledný schodík a pomaly stlačila klúčku.S otvorenými ústami som pozerala raz na miesto predo mnou a raz na Engie,ktorá sa na mne úžstne bavila. ,,Aby si si neposlintala tričko!" povedala s úškrnom na tvári.Sama som sa musela usmiať.Táto osôbka sa od toho ako sme sa spoznali absolutne nezmenila.Rozbehla som sa k nej a uveznila ju v medvediom objatí. ,,Ďakujem,ďakujem,ďakujem!Si úúžasná"kričala som pomedzi jej smiech ,,Prosím ťa,to nič nebolo.Ale mohla by so ma už pustiť,pretože inak sa udusím a ty na túto oslavu budeš spomínať ako poslednú vec čo som v živote spravila!" iba som pokrútila hlavou a pustila ju so svojho objatia.V tom sa rozbehla preč a vrátila sa s mojím darčekom,ktorý mi vložila do rúk a pozerala na mňa.Zasmiala som sa a začala rozbalovať škatuľu.Po minúte som to vzdala a proste rostrhla papier. ,,Album?????"pozerala som na ňu nechápavým pohľadom ,,Ty trdlo veď ho otvor!"poslúchla som ju.Pretáčala som stránku za stránkou a s úžasom hladela.Každá jedna fotka,ktorú sme spolu spravili bola v tomto albume.Asi je na čase sa predstaviť a povedať svoj príbeh.Takže,volám sa Kate Alice Husston a dnes slávim krásnych dvadsať.Ani som si neuvedomila,že už sedem rokov a osem mesiacou poznám Engie.No,ale asi od začiatku.Keď som mala dvanásť s rodičmi sme mali autonehodu,ktorú bohužial neprežili.Ja som skončila v nemocnici na intenzívke s ťažkými poraneniami hlavy.Ostala som mesiac v kóme a prebrala som sa presne v deň keď ma chceli odpojiť od prístojov.Doktory hovorili,že to bol malý zázrak.Keď som sa dozvedela o rodičoch chcela som zaspať a nikdy sa nezobudiť.V nemocnici som bola ešte dva mesiace.V deň keď ma mali prepustiť prišla pre mňa socialka a zobrala ma domou.Zbalili mi všetky veci a doviezli do deckého domova.Nenávidela som to tam.Samé sprav toto sprav hento a najhoršie boli tie milé ,,tety,, vychovávateľky. Prisahám,že každá druhá vyzerala ako kríženec medveďa a koňa.Na izbe som bola sama čo mi vyhovovalo.Mesiac po mojom nástupe mi do izby šupli nové dievča.Vyzeralo milé.Keď som sa na ňu pozrela pripomínala mi mňa.Tiež mala červené opuchnuté oči,ktoré na jej bledej tváry priam kričali o tom,že plakala.Postupom času sa z nás stali kamarátky.Povedala mi svoj príbeh a ja jej ten môj.Vlastne hneď vtedy sme zistili čo všetko máme spoločné.Spolu sme prešli všetkým.Keď sme konečne mali osemnásť vypadli sme z hentej diery a odsťahovali sa.S financiamy sme nemali problém.Obydve sme zdedili veľký majetok,no peniaze sme nemíňali.Veď načo? Jediné načo sme použili peniaze bola kúpa malého bytu v centre Londýna.Keď nad tým rozmýšľam veľa sa toho zmenilo.Chodíme na vysokú.Ja študujem psychológiu .Eng dizajn.Mám prácu,ktorá ma bavý,úžasnú kamarátku a jediné čo mi chýba je láska.Ohľadom môjho milostného života radšej pomlčím.Aby ste vedeli už aj škrečok je skúsenejší ako ja.Čo už aj taký ľudia sú :D Posledné strany albumu sú prázne a iba osud rozhodne aké fotky ich naplnia!
Becky*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára