Vyšla som z triedy,kde som mala prednášku a ponáhľala sa von.Tieto dni neznášam.Vonku prší všade je hmla, šmýka sa a ja trčím na prednáške,z ktorej tak či tak nebudem mať nič,pretože toto počasie ma dokonale uspava.Vytiahla som si dáždnik a hádala sa sama so sebou otom či mám ísť peší alebo zavolať taxi.Strana mozgu s taxíkom vyhrala a ja som si už o par minút vychutnávala teplo a pohodlie na suchej sedačke v aute.Pozorovala som výklady obchodov, vyzdobené snehuliakmi, svetielkami, stromčekmi a všetkým možným čo k tomu patrí.Vtedy mi nad hlavou blikla žiarovka. Vianoce!Ako som mohla zabudnúť na Vianoce?Ano,sú až za mesiac a týždeň,ale aj tak!Musíme sa s Eng dohodnúť na toľkých veciach.Stromčeku, vyzdobe, vianočnom pečive,jedle,darčekoch a......
Moju pozornost upútali tri obrovské autá s čiernymi sklami.Hneď mi napadlo,že niekto z bytovky ma niečo s drogami.Všimla som si,že aj taxikár divné zazera, ignorovala som to.Vytiahla som peňaženku ,podala mu peniaze a vybehla do dažďa.Pri vchode stál jeden obrovský chlap v čiernom obleku.Zazeral na mňa. Nie,doslova ma prebodaval pohľadom bez akékoľvek emócie.Pokrútila som hlavou.Ten to deň je čím ďalej divnejši. Kým som čakala na výťah,rozmýšľa som,ktorý môj sused to zavinil.Výťah cinkol,aby oznámil,že prišiel.Nastúpila som dnu a zadržala dych.Neznášam výťahy!Absolútne ich neznášam.Najradšej by som chodila iba peši.Konečne zastavil.Vopchala som kľúč do dverí a otvorila.S dvoma taškami jedla som sa teperila do kuchyne,keď som ich zbadala.Pustila som nákup na zem a bolo mi jedno ,že z neho už nič nebude.Zvrtla som sa na päte,že odídem,ale zadržala ma obrovská ruka.
,,Pustite ma!"sikla som,ale chlap iba pokrútil hlavou.
,,Ako si ich sem mohla pustiť?!"skrikla som na Engie.
,,Kate!Ukľudni sa!"
,,Ja sa mám ukľudniť?!Ja?Eng!Dobre si vedela čo chcú!Pre mňa za mňa si mala zavolať políciu,len aby vypadli!Ale nie,ty si tu s nimi sedíš,piješ čajík ako keby sa nič nestalo!"kričala som
,,A stalo sa?Je to aj môj dom a môžem si sem volať koho chcem!Ty o tom nerozhoduješ!"
,,Máš pravdu!"hovorila som s kludným hlasom,,ja o tom nerozhodujem.Ostaň tu s nimi.Mne je to jedno,ale kým tu budú oni,ja tu nebudem.A vás!"pozrela som na chlapa,ktorý ma držal ,,zažalujem za napadnutie a ublížení na zdravý!"vyvliekla som sa z jeho objatia a vrhla posledný pohľad na Engie,v ktorom sa odohrávali všetky emócie,ktoré som cítila. Zlosť, nenávisť,zrada,smútok,nešťastie to všetko som venovala Engie a vybehla von.Vedela som,ze pred vchodom stojí gorila číslo dva a rozmýšľala aké mám šance na útek.Spomenula som si na staré dvere vzadu v spoločnej pivnici,ktoré viedli na parkovisko.Zbehla som po schodoch a v momente keď sa gorila otočila,vbehla do pivnice.Otvorila som dvere a vybehla na parkovisko.Uf,žiadna gorila.Čo teraz?Mojou poslednou nádejou bol taxík,stojaci kúsok od dverí.Nasadla som dnu a nadiktovala adresu mojej obľúbenej kaviarne.
,,Veď to je na druhej strane mesta!zavrčal.Do ruky som mu vopchala tisíc lybrovu bankovku a povedala
,,Rychlo!
Auto sa rutilo po diaľnici obrovskou rýchlosťou.Uvedomovala som si,že keby nás chytili policajti,bola by to poriadne mastná pokuta.To,ale teraz nebolo podstatné.Šofér dupol na brzdy a ja som vystúpila.Nešla som do kaviarne.Mierila som do malého obchodu s telefónmi,kde som si kúpila novú sim kartu.Naštvane som ju pchala do mobilu,nedarilo sa mi. Vzdychla som si,takto to nepôjde a možno by tá káva ani nepadla zle.........................
S kávou v ruke som kráčala po preplnených uliciach.Moje nervy boli na pokraji zrútenia.Neuveritelne som dúfala,že už odišli.Môj strach však opadol, pretože parkovisko pred bytovkou bolo prázdne.Vrazila som do bytu.Tá zradkiňa už zrejme spala.Potichu som išla do svojej izby.Hodila som sa na posteľ a vtedy som si všimla malú obálku na mojom stole.Neochotne som sa postavila a prešla ku stolu.Nebola zalepena,preto na pohľad vyzerala prázdna.Vytiahla som z nej pokrkvany list a začala čítať.
,,Kate.Týmto ťa chcem ešte raz poprosiť o Nissan Note ,ktorá ti je zrejme dosť nepríjemná. Tvoja spolubívajuca nám povedala čo si o nás myslíš.Mne je to jedno.Chcem len aby si sa postarala o dievčatá.Kľudne ti za to budem platiť a je mi jedno koľko.Nechcem ich nechať s niekym cudzím.Sľubujem,že ani ja ani nikto zo skupiny sa ti nebude pliesť pod nohy.Ak si to ešte nemyslíš zavolaj.Číslo by si mala mať.Ďakujem!Louis
Chytila som do ruky mobil a čakala
,,Áno?"spýtal sa hlas
,,Beriem to!"
Becky*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára